Výlety po Záhorí – Vtáčia rozhľadňa Gbely

Po našom poslednom výlete po Záhorí kde sme boli v januári na túre smer Vysoká, sme hľadali ďalšie výlety po okoli, no nie ako túru teda kopce a les. A našiel Ocko skvelý tip teda keby len jeden ! Viete koľko rozhľadní krásnych je na Záhorí ? Tak sa ideme pobaliť, lebo desiata a pre niektorých ešte len raňajky budú až tam. Ideme na vtáčiu rozhľadňu Gbely – Adamovské jazerá.

Ráno bolo treba skoro obriadiť farmu, podojiť kozy, zabezpečiť dostatok vody , aby sme spokojne mohli odísť a nikomu aby nič nechýbalo.

Cesta nám netrvala dlho, do hodiny sme boli na mieste. Cesta príjemná popri borovicových lesoch, povedľa diaľnice starou cestou. Počasie nám vyšlo perfektne, hoci koniec týždňa pripadol na troch zmrzlých, toto boli skôr traja upršaní, no nám to vyšlo dokonalo. Veď podľa fotiek budete vidieť.  V niektorom príspevku na nete som sa dočítala, že jar a jeseň sú práve ideálne aj na pozorovanie vtáctva, ktoré obýva ostrovčeky na Adamovských jazerách.

Oblasť bola vyhlásená za chránené vtáčie územie. Najmä južné jazero s množstvom maličkých ostrovov je hniezdiskom či zimoviskom mnohých vzácnych druhov vodného vtáctva.

čajka smejivá , rybár riečny, cíbik chochlatý, hrdzavka potápavá, hus divá, potápky chochlaté , brehuľa riečna,  trasochvost, kačice divé, hvizdárky a mnoho dalších druhov kačíc.

“V súčasnosti patria Adamovské jazerá
k najvýznamnejším ornitologickým lokalitám v oblasti Záhorie. Okrem iných vzácnych druhov vtáctva tu hniezdi aj hus divá, pre ktorú je to najvýznamnejšie hniezdisko na Slovensku. Jazerá nahradili prirodzené hniezdiská, ktoré zanikli po úprave toku rieky Morava. Staršie južné jazero je vyhradené výlučne pre vtákov, novšie severné jazero je určené pre rekreačné aktivity a stále v ňom ešte prebieha ťažba štrku.” (zdroj net)

V lete, keďže je horúco sú obyvatelia operení skôr poschovávaní v mokradiach, šachorine a hlavne v tieni. Preto zo sledovania vtáctva nemusí byť nič. No, ale májová sobota, po dňoch výdatných na dážď, vyšlo slnko a teplota bola 16 stupňov. Ideálne.

Príjazd je autom priamo k rozhľadni.

V okolí je niekoľko miest na parkovanie, pretože Adamovské jazerá sú plné rybárov, žijú tam obyvatelia záhradkárskej kolónie a je to aj cyklistická trasa. 

Hoci my sme nevyužili pohostinnosť miestnych, ale otvorené boli dva bufety, jeden s možnosťou aj sadnúť si a vkľude sa občerstviť. Čo ponúkali nevieme, mali sme svoju výbavu jedla a teda hneď vedľa Vtáčej rozhľadne je zastrešený drevený prístrešok s veľkým stolom a dvomi lavicami ideálne pre našu veľkú rodinu.

No ale chlapci hneď chceli vyjsť hore sa pozrieť, na 8 metrov vysokú drevenú rozhľadňu vybudovanú v roku 2009. Schody sú strmšie a o niečo vyššie ako klasické schody , tak menším deťom bolo treba pomôcť, no po oboch stranách širokého schodiska je zábradlie. Schodov je 26.

Vyhliadková plošina je pod strechou, dostatočne vysoké je drevené oplotenie, preto menšie deti bolo treba dvihnúť, aby mohli zhliadnuť nádherný výhľad na celé Adamovské jazerá, ako aj na vtáčie kolónie. Pri dobrej viditeľnosti sú dokonca v diaľke vidieť Malé Karpaty, Biele Karpaty. (to sme my nevideli)

Všade bolo počuť vtákov, všade boli vidieť vtáky. Nádhera. Je to chránená oblasť , je zakázané sa doplaviť na ostrovčeky kde žije vtáctvo , nesmie sa ani kosiť popri jazere práve preto, že vysoká tráva a  kríky sú domovom a úkrytom pre vtáctvo. Dokonca aj obrovské stromy, ktoré už mali poznačenie od návštevy bobra, mali okolo kmeňa ochranu, aby ich bobor nedokončil. Ostrovčeky spievali, z mokradí vylietavali divé kačky v pároch. Bolo to nádherné.

Keď sme sa posilnili jedlom, išli sme sa prejsť do okolia. Všade popri jazere boli rybári, poniektorí aj s karavanmi a aj s piknikovým vybavením, taký typický víkendový život rybárov. Celkom som sa pousmiala, že sedia, “nič” nerobia a tá pohoda, ktorá z nich ide. No ale naspäť k mojej bande pohodových a zvedavých zbojníkov.

Našli sme mapu kde bolo vyznačené miesto kde sa nachádzame a aj kam sa môžeme ísť pozrieť, že až do Čiech? Hranica s Českom je ozaj len kúsok.

Tak veruže dobre sme urobili. Popri kolónii krásnych záhradkárskych domčekov

a po ceste sme sa vybrali ďalej smer Prístav Gbely a sprevádzala nás vôňa rozkvitnutého orgovánu. Milujem kvety, milujem ich vôňu.

Jednou peknou cestičkou sme prešli ďalej kde kvitla na jednej strane repka a na druhej strane bol tiež krásny výhľad a stredom išli moji krásni.

Prichádzali sme ku hrádzi a odrazu bolo počuť neskutočnú silu vody.

Rieka Morava je hranicou s Českom

Je to riečny prístav.

Cestou domov sme si v Kútoch dali skvelú balkánsku zmrzlinu. Tešíme sa na další výlet na ďalšiu rozhľadňu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *