Ako na Nový tak po celý rok.

Predpoveď počasia hlásila rekordné teploty. Rekordy 15st už na Silvestra prekonali 34rokov starý rekord v Stupave.  A aj na Nový rok predpoveď vyšla a ja som Ockovi povedala, že ak bude dobrá noc a budem sa cítiť fajn a vstanem skoro tak pôjdem chytať východ slnka. A veruže to opäť vyšlo podľa predstáv.

Vždy keď mám v pláne ísť na bajk, dopredu si pozriem trasu a poviem Ockovi kadiaľ ktorým smerom pôjdem, aký okruh a či je to “tu” alebo “tam”. Tam znamená na druhom brehu Moravy. Milujem Rakúsko od detstva, milujem to tam od prvého stebla trávy, ich domy a predzáhradky a už teda viem ako perfektné majú cyklotrasy.

Minulý rok 2021 som v AT prešla na bajku okolo 10 dedín a tento rok si tie trasy zopakujem a dala som si záväzok sama sebe, že si o tej ktorej trase napíšem na blog krátky článok, lebo to je niečo čo ma napĺňa je to čas pre mňa a milujem chytať východy slnka.  Tak mi ostane pamiatka zachytená na foto a pamiatka mojich pocitov na bajku.

Bajk mám starý, bude mať 27 rokov, prehadzovačky už nefungujú ako majú, ale pribudol mi držiak na mobil, na fľašu a mám už aj prilbu a dostala som od Ocka aj také špeci “napájačky na vodu”.  Takže vybavenie by bolo uspokojivé.

Na Nový rok vstala som skôr, išla som skontrolovať na farmu zvietatá či prežili petardy a či je každý ok.  (Silvester je pre mňa najhorši deň v roku a bezcitnosť a mamvpičizmus ľudí voči tým ktorí sú bezbranní ktorým tie “srandičky” nerobia dobre je pre mňa nepochopiteľné)

Trasu som mala vopred premyslenú,  kompa nepremávala,  takže bolo jasné že pôjdem len do okolia. Prilba na hlavu a išlo sa. Od prvej chvíle usmiata spokojná, proste kúsok pohybu stačí na radosť na úsmev na iný pohľad na svet.

Východ slnka zachytený. Spokojná som.

Kúsok pred Horným lesom som sa rozhodla zmeniť smer a odbočiť, no narazila som na padnuté stromy. Podarilo sa mi cez ne prejsť s bajkom na chrbte doslova.

Samozrejme po dažďoch blato a teda špinavá až na lopatkách, ale v tomto prípade pri pohybe mi to vôbec nevadí. Po zmene trasy trošku som sa dostala na opačný smer od Horného lesa som prešla “poľom” cez hlavnú cestu k Dúbrave a za ňou hlbšie do lesa Vlčie hrdlo.

Toľko srniek! Stopy od kopýtiek koní a srniek všade.

Cesty v lese vyjazdené od kolies áut niektoré plné vody a bahna. V niektorých úsekoch bolo treba zosadnúť vziať bajk na chrbát. 

Bol čas na prestávku. Nie kvôli únave, ale pre ten čas ostať stáť a vnímať akoby jarné novoročné teploty slnko prírodu takmer úplne ticho. Presne tu sa čerpá energia tu sa čerpá sila tu sa vníma pozitívna radosť a chuť žiť usmievať sa.

Pomaly som už vychádzala z lesa smer hlavná cesta a domov.

Zastavila som sa ešte na konci lesa a vzhliadla k nebu.

“Pozdravila” som sa s Bohom, do neba pozdravila Babičku a Maminku a rozlúčila som sa. Bol už čas ísť domov za mojimi.

Keďže bolo ešte skoro ráno a po Silvestri bolo úžasne že nikde nikto. Smutný návrat do dediny, kde vstrede cesty alkoholové fľaše zostatky z delobuchov a petárd krabice z ohňostrojov. Strašná hanba týmto ľuďom, ktorí to robia, ktorí si absolútne pre vlastné sebastredné potešenie nechcú uvedomiť koľko zla týmto primitívnym činom robia.

Poobede na Nový rok stále teplota okolo 12st, vybrali sme sa celá banda ešte aj s Leuškou na prechádzku a bolo to super. Byť spolu a mať pohodu cítiť lásku a silu rodiny je najviac.

xxx

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *